Znalostný manažment: objasnenie pojmu znalosť
Pojem „znalosť“ predstavuje jeden z najzložitejších a najdiskutovanejších konceptov v oblasti znalostného manažmentu (knowledge management, KM). Jeho komplexnosť spočíva nielen v rozdielnych významoch v anglo-americkej literatúre, ale aj v rozdieloch pri jeho chápaní a preklade do slovenského jazyka. Anglické slovo knowledge môže byť preložené viacerými spôsobmi, ako napríklad poznatok, znalosť, vedomosť či poznanie. Slovenskí odborníci často tieto termíny neberú ako úplné synonymá a radi ich precízne odlišujú podľa kontextu svojej práce.
Anglo-americká interpretácia termínu knowledge presahuje tradičné chápanie znalostí, zahŕňa aj schopnosti, zručnosti, intuície, talent či dokonca osobnostné prvky ako zmysel pre humor. To vedie k problémom v jednoznačnom definovaní pojmu, čo je výzvou pre odborníkov nielen na Slovensku, ale i vo svete. Často sa preto pri vypracovaní definície znalostí opierajú o pojem informácia, ktorý je v odborných kruhoch lepšie uchopiteľný.
Znalosť a informácia: vzťah a rozdiely
Znalosť a informácia sú oba pojmy úzko súvisiace s významom a kontextom, avšak aj keď sú si v niektorých oblastiach podobné, líšia sa svojou podstatou. Informácia je zvyčajne chápaná ako faktická a objektívna, zatiaľ čo znalosť zahŕňa subjektívny názor, presvedčenie a je vždy spätá s konkrétnou činnosťou, pričom jej hodnota sa najlepšie prejaví v jej použití.
V odborných zdrojoch často nájdeme hierarchické radenie údaj – informácia – znalosť, kde znalosti predstavujú:
- hodnotné a spracované informácie zakotvené v ľudskej mysli,
- odskúšané a zhodnotené informácie v špecifickom kontexte,
- výsledky odvodzovania informácií prostredníctvom formálnych pravidiel, ako je porovnávanie, triedenie, analyticko-syntetické vyhodnocovanie či overovanie.
Proces transformácie informácie na znalosti často vyžaduje dostupnosť už existujúcich vedomostí a skúseností. Vyjadrením tohto vzťahu je rovnaký vzorec: „Znalosť = informácia + x“, kde x predstavuje súhrn predchádzajúcich znalostí, zručností, skúseností a mentálnych modelov.
Typológia znalostí
Pre lepšie pochopenie znalostí je nevyhnutné poznať ich rôzne kategorizácie, ktoré sa líšia podľa oblastí ich použitia. V umelej inteligencii sa zdôrazňuje delenie na deklaratívne („čo“) a procedurálne („ako“) znalosti. V manažmente sa často odlišujú individuálne znalosti od kolektívnych, napríklad tých, ktoré súvisia s firemnou kultúrou. Ďalšie bežné kategórie zahŕňajú know-what, know-how, know-where, know-why a know-who, ktoré pokrývajú rôzne dimenzie vedomostí a schopností.
Explicitné, implicitné a tacitné znalosti v znalostnom manažmente
Najvýznamnejším aspektom rozlišovania znalostí v oblasti KM je ich možnosť vyjadriť ich formou. Podľa tohto kritéria rozlišujeme tri hlavné typy znalostí:
- Explicitné znalosti
- Implicitné znalosti
- Tacitné (tiché) znalosti
Explicitné znalosti sú tie, ktoré sa dajú kodifikovať, štruktúrovať a ľahko komunikovať prostredníctvom slov, písmen, znakov či formálnych jazykov. Sú zachytiteľné v dokumentoch, databázach či informačných systémoch a často formujú základ systémov riadenia dokumentov, knižničných systémov alebo marketingových informačných platforiem.
Implicitné znalosti predstavujú znalosti získané vzdelávaním alebo tréningom, ktoré však ešte neboli plne formalizované alebo vyjadrené. Naopak, tacitné znalosti – ako popísal filozof Michael Polanyi už v roku 1966 – sú tie, ktoré nedokážeme úplne vyjadriť slovami: „Môžeme vedieť viac, ako sme schopní vysloviť.“ Sú to hlboko zakorenené znalosti, ktoré získavame socializáciou a praxou a často ich ani nevieme presne definovať alebo zaznamenať.
Náročnou úlohou je ich externalizácia, pretože často nie je možné tacitné znalosti úplne formalizovať. Typickým príkladom je snaha vytvoriť explicitný návod na bicyklovanie alebo opis farieb. Hodnotu tacitných znalostí objavíme u expertov, ktorých najužitočnejšie vedomosti sú často intuitívne schopnosti riešiť problémy, kreatívne myslieť alebo klásť správne otázky.
Vo väčšine znalostných publikácií sa termíny implicitné a tacitné znalosti používajú často synonymicky, čo uľahčuje praktickú prácu s nimi, aj keď ich teoretická definícia medzi sebou rozlišuje.
Manažment znalostí: teória a prax
Podobne ako pojem „znalosť“, aj termín „manažment znalostí“ vyvoláva diskusie a rozličné interpretácie. Niektorí odborníci upozorňujú na problematiku názvu, ktorý môže evokovať predstavu manažéra, ktorý by z ľudských mozgov „riadil“ znalosti mechanickým spôsobom, akoby boli súčiastkami stroja. Napriek tomu sa tento termín ustálil a je široko využívaný v odbornej aj praktickej komunite.
Manažment znalostí sa zameriava na vytváranie a zlepšovanie podmienok – sociálnych aj technických –, ktoré umožňujú a motivujú znalostných manažérov získavať, uchovávať, zdieľať a efektívne využívať znalosti naprieč organizáciou. Najmodernejšie technológie často presahujú možnosti ľudskej kapacity na spracovanie a analýzu dát, čo vedie k potrebe pokročilých metód objavovania znalostí.
Objavovanie znalostí z databáz (KDD)
Objavovanie znalostí z databáz (KDD – Knowledge Discovery in Databases) sa začalo rozvíjať na prelome rokov 80. a 90. minulého storočia a odvtedy sa dynamicky rozrástlo vďaka záujmu odbornej komunity, čo dokumentujú medzinárodné konferencie, odborné združenia a publikácie. Táto multidisciplinárna oblasť využíva metódy umelej inteligencie, databázových technológií a štatistiky na extrakciu nových, platných a užitočných znalostí z rozsiahlych dátových zdrojov.
Proces KDD je iteratívny, interaktívny a vyžaduje úzku spoluprácu medzi automatickými nástrojmi a ľudskými expertmi, ktorí rozhodujú o výbere algoritmov, parametrov a validácii výsledkov. Tento prístup zvyšuje kvalitu a relevantnosť získaných znalostí pre praktické využitie. Viac informácií je dostupných na stránke: http://smartvia.sk/?p=459.
Modely a metodiky pre proces objavovania znalostí
Podobne ako v iných oblastiach manažmentu, aj v KDD existuje viacero modelov a metodických prístupov, ktoré zabezpečujú štruktúrovaný a efektívny proces objavovania znalostí. Významné metodiky často vychádzajú z produktov a prístupov hlavných dodávateľov softvéru, ako je metodika 5A od spoločnosti SPSS alebo SEMMA od SAS.
V rámci snahy o štandardizáciu sa vyníma iniciatíva CRISP-DM (Cross Industry Standard Process for Data Mining), ktorá predstavuje dôležitý krok smerom k univerzálnemu a osvedčenému procesu objavovania znalostí. Práve na základe tejto metodológie sa analyzujú a popisujú jednotlivé fázy procesu KDD, čomu bude venovaný ďalší odborný príspevok.
Praktické využitie KDD a knowledge management v rôznych oblastiach
Objavovanie znalostí z databáz našlo uplatnenie v rozmanitých oblastiach, kde výrazne prispieva k lepšiemu rozhodovaniu a optimalizácii procesov:
- Marketing: identifikácia a segmentácia zákazníkov s cieľom zvýšiť efektivitu predaja, ako je príklad spoločnosti Amazon.com.
- Odhaľovanie podvodov: analýza transakcií kreditnými kartami alebo monitorovanie mobilných telekomunikačných sietí pre zvýšenie bezpečnosti.
- Individuálna reklama: personalizácia reklám na základe analýzy správania používateľov na internete, napríklad služby New York Times.
- Astronómia: automatická klasifikácia astronomických objektov pomocou rozhodovacích stromov (napr. SKICAT).
- Investície: finančné analýzy s cieľom definovať optimálne portfólio a predikcie akciových indexov.
Implementácia znalostného manažmentu v organizáciách
Základným krokom pri implementácii znalostného manažmentu je identifikácia oblastí, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie strategických cieľov organizácie. Je dôležité začať s konkrétnymi aktivitami, napríklad organizovaním schôdzok zameraných na zdieľanie skúseností a vedomostí.
Postupným rozširovaním týchto aktivít v organizácii sa manažment znalostí stáva prirodzenou súčasťou pracovného prostredia a procesov. Efektívny znalostný manažment však závisí aj od vhodne vytvorenej firemnej kultúry a odstránenia rôznych prekážok, ktoré bránia efektívnemu zdieľaniu vedomostí.
Odstraňovanie bariér pre znalostný manažment
Medzi najčastejšie identifikované bariéry patria:
- Technologické bariéry: nekompatibilita systémov na zdieľanie znalostí, ktoré môžu brániť ich plynulému toku.
- Procesné bariéry: neexistencia špeciálnych procesov na zaznamenávanie poznatkov, ktoré vznikajú počas pracovných aktivít.
- Bariéry ľudského správania: obavy z poskytovania pomoci alebo zdielania informácií z dôvodu strachu o stratu výhody alebo nedostatok motivácie.
- Komunitný prístup: budovanie prostredia spolupráce, kde sa jednotlivci navzájom podporujú, učia sa a zdieľajú hodnoty, čo prináša celkový prospech organizácii.
Úspešná implementácia znalostného manažmentu vyžaduje zapojenie všetkých zamestnancov a vedenia organizácie, dôraz na rýchle a merateľné výsledky a štýl riadenia podporujúci učenie a výmenu poznatkov. Viac informácií o praktických aspektoch riadenia znalostí nájdete na: http://www.riadenie.sk/znalostny-manazment-collison/.
Odporúčaná odborná literatúra
Pre tých, ktorí chcú prehĺbiť svoje poznatky v oblasti znalostného manažmentu a objavovania znalostí z databáz, je dostupná bohatá odborná literatúra. Táto zahŕňa teoretické základy, prípadové štúdie, ako aj detailné popisy postupov a nástrojov používaných v praxi. Odporúča sa systematicky sledovať aktuálne výskumy a trendy, ktoré pomáhajú prispôsobovať procesy znalostného manažmentu meniacim sa podmienkam a potrebám organizácií.
Znalostný manažment a KDD predstavujú základné piliere pre efektívne využívanie informácií v dnešnej dobe veľkých dát a neustáleho rastu objemu dostupných informácií. Organizačné schopnosti riadiť a využívať tieto znalosti sú kľúčové pre udržanie konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu.
