Podmienky poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu a choroby z povolania
Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
Odo dňa vzniku pracovného pomeru platia pre účastníkov pracovnoprávneho vzťahu nasledujúce povinnosti:
- Zamestnávateľ: je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, pravidelne mu vyplácať dohodnutú mzdu, zabezpečiť primerané pracovné podmienky na plnenie úloh a dodržiavať všetky pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnymi alebo individuálnymi pracovnými dohodami.
- Zamestnanec: má povinnosť osobne vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa, dodržiavať pracovný čas a pracovnú disciplínu v rozsahu uvedenom v pracovnej zmluve.
Pri nástupe do zamestnania musí byť zamestnanec riadne oboznámený s pracovným poriadkom platným u zamestnávateľa, ako aj s právnymi a internými predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Ďalej musí byť oboznámený s kolektívnou zmluvou a ďalšími vnútornými predpismi. Zamestnávateľ má tiež povinnosť zabezpečovať pravidelné predkladať správy príslušnému odborovému orgánu o dojednaných pracovných pomeroch v čase dohodnutých lehotách.
Zodpovednosť zamestnanca za škodu
Všeobecná zodpovednosť
Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením pracovných povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Podľa závažnosti vzniknutej škody platia nasledovné pravidlá:
- Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo v stave opitosti, zamestnanec hradí celú vzniknutú škodu.
- Pri škode spôsobenej nedbanlivosťou zodpovedá zamestnanec do výšky trojnásobku svojho priemerného mesačného zárobku.
Osobitné druhy zodpovednosti zamestnanca
- Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody: Ak zamestnanec mohol, bez ohrozenia života alebo zdravia osôb, škodu odvrátiť, ale tak neurobil, je povinný škodu nahradiť. Maximálna výška náhrady je trikrát priemerný mesačný zárobok.
- Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách: Ak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec prevzal hotovosť, ceniny, tovar, materiál alebo iné hodnoty, zodpovedá za vzniknutý schodok. Pri viacerých zamestnancoch je zodpovednosť spoločná a rozdeľuje sa podľa pomeru hrubých zárobkov – vedúci a zástupcovia platia dvojnásobok. Nievedúci zamestnanci však škodu hradia maximálne do výšky priemerného mesačného zárobku.
- Zodpovednosť za stratu zverených predmetov: Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na písomné potvrdenie. Škodová náhrada sa stanovuje podľa hodnoty predmetov v čase straty.
- Zodpovednosť za výrobné nepodarky: V prípade výroby nepodarkov zamestnanec hradí škodu do výšky polovice priemerného mesačného zárobku.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa
Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu vzniknutú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, pokiaľ došlo k porušeniu právnych povinností alebo úmyselnému konaniu v rozpore s pravidlami slušnosti a občianskeho spolunažívania.
Špecifické formy zodpovednosti zamestnávateľa
- Zodpovednosť pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania: Zamestnávateľ sa úplne zbaví zodpovednosti v prípade, že pracovný úraz vznikol v dôsledku porušenia BOZP predpisov alebo opitosti zamestnanca, a tieto okolnosti boli hlavnou príčinou nešťastia. V prípade, že došlo k čiastočnému porušeniu predpisov BOZP, zodpovednosť sa znižuje proporcionálne.
- Výplata náhrad pri pracovných úrazoch bez smrteľného následku: Zamestnanec má nárok na:
- náhradu nákladov na liečenie
- bolestné
- náhradu za sťažené spoločenské postavenie
- náhradu ušlej mzdy
- náhradu vecnej škody
- Výplata náhrad pri smrteľných pracovných úrazoch a chorobách z povolania: Zamestnávateľ uhrádza náklady na liečenie, jednorazové odškodné pozostalým, výživné, náklady na pohreb a vecnú škodu pozostalým.
- Zodpovednosť za škodu na odložených veciach: Ak zamestnanec odloží svoje veci na určenom mieste, má nárok na plnú náhradu škody v prípade straty, zničenia alebo poškodenia. Ak sa jedná o veci, ktoré zamestnávateľ bežne nevykonáva vo svojej prevádzke, náhrada sa obmedzuje na sumu do 2 000,- Sk. Pri odložení vecí na inom ako určenom mieste sa náhrada škody neuplatňuje.
- Zodpovednosť za škodu vzniknutú pri odvracaní škody: Zamestnanec, ktorý pri snahe odvrátiť hroziacu škodu utrpel škodu, má právo na jej primeranú náhradu, ktorá nesmie presiahnuť výšku škody, ktorú odvracal.
Definícia pracovného úrazu a choroby z povolania
Tieto pojmy nie sú explicitne definované v Zákonníku práce, avšak ich vymezenie je obsahom osobitnej vyhlášky (§ 95). Za chorobu z povolania zodpovedá vždy organizácia, v ktorej mal pracovník posledné zamestnanie za podmienok, ktoré vyvolali ochorenie. Táto organizácia je povinná plne odškodniť poškodeného zamestnanca a má nárok na regresnú náhradu od všetkých predchádzajúcich zamestnávateľov podľa pomeru doby, ktorú pracovník v každej organizácii vykonával prácu.
Podmienky zbavenia zodpovednosti zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania
Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti úplne, ak preukáže, že:
- škoda vznikla z dôvodu porušenia bezpečnostných predpisov samotným zamestnancom, ktorý bol riadne oboznámený so všetkými pravidlami a ich dodržiavanie bolo náležite kontrolované;
- príčinou škody bola opitosť alebo zneužitie iných omamných látok zamestnancom, a zamestnávateľ nemal možnosť škode zabrániť;
- tieto okolnosti boli jedinou príčinou škody.
Náhrada škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania
Organizácia, ktorá je za škodu zodpovedná, je povinná poskytnúť zamestnancovi náhradu v rozsahu zodpovednosti, ktorá zahŕňa:
- bolestné – finančná kompenzácia za pretrvávajúcu bolesť a utrpenie;
- náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia – ak pracovná schopnosť zamestnanca bola trvalo obmedzená;
- náhradu straty na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti;
- náhradu straty na zárobku po skončení obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak došlo k trvalému obmedzeniu;
- účelne vynaložené náklady na liečenie a rehabilitáciu;
- náhradu vecnej škody – napríklad za pracovné pomôcky alebo oblečenie poškodené pri úraze;
- osobitne upravený rozsah náhrady v prípade smrteľných pracovných úrazov, pričom sa zohľadňujú všetky náklady a kompenzácie pre pozostalých.
