Význam a úloha výchovy v ľudskom živote
Výchova predstavuje zámerné formovanie človeka, ktoré sprevádza ľudstvo od jeho vzniku. Po stáročia sa skúsenosti z výchovy detí a mládeže, rady a metódy výchovného pôsobenia zhromažďovali, uchovávali a prenášali medzi generáciami. V predhistorických obdobiach bola výchova neoddeliteľnou súčasťou kmeňových, rodových a rodinných tradícií. Jej podstata spočíva v sprostredkovaní životných schopností, zručností a hodnôt, ktoré sú pre existenčný a rozvojový rámec spoločnosti nevyhnutné.
Výchova nie je možné oddeliť od otázky, na aký cieľ má byť jednotlivec formovaný, aké poznatky a postoje je potrebné mu odovzdať a aké vzdelanie má získať pre svoj osobný aj spoločenský rozvoj.
Výchova v rámci pedagogickej disciplíny
Základným konceptom pedagogickej teórie aj praxe je práve pojem výchova. Odborná literatúra poskytuje rôzne definície tohto pojmu. V medzinárodnom kontexte sa často používa termín edukácia, ktorý má však v slovenskom jazyku širší význam – okrem výchovy zahrňuje aj vzdelávanie a školstvo.
Výchova je komplexnou činnosťou smerujúcou k rozvoju a zdokonaľovaniu duševných stránok človeka (napríklad rozumová, mravná či estetická výchova), telesných schopností (telesná, pracovná, zdravotná výchova) a duchovných hodnôt (náboženská a mravná výchova).
Výchova a jej úloha v spoločnosti
- Predmetom výchovy je človek so svojimi psychickými procesmi a funkciami.
- Cieľom výchovy je komplexný rozvoj možností človeka.
- Obsah výchovy je determinovaný spoločenskými podmienkami a odráža mieru aktuálneho rozvoja spoločnosti.
Výchova je typicky ľudskou činnosťou, ktorá sa realizuje buď vedome, alebo nevedome. Uvedomená, systematická výchova sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov. Zámerné a plánované odovzdávanie poznatkov a pracovných skúseností medzi generáciami je nevyhnutné pre zachovanie a rozvoj spoločnosti. Každé pedagogické pôsobenie, ktoré je zamerané na formovanie osobnosti, môžeme považovať za výchovu.
V pedagogickom poňatí je výchova definovaná ako zámerné a systematické pôsobenie na osobnosť jedinca s cieľom dosiahnuť želané zmeny v rôznych oblastiach jeho osobnosti.
„Výchova je zámerné, plánovité a systematické pôsobenie na osobnosť človeka, ktorým mu vštepujeme potrebné vlastnosti, rozvíjame jeho psychické a telesné stránky a pripravujeme ho na život.“
Rozmanitosť cieľov, obsahu a foriem výchovy
Ciele, obsah a úlohy výchovy sa historicky menili v súlade so stupňom rozvoja spoločnosti a jej potrebami. Počas dejín sa vytvorili rôzne zložky výchovy, ktoré reflektujú komplexné aspekty osobnosti:
- Rozumová výchova – rozvíjanie poznania a intelektuálnych schopností.
- Mravná výchova – formovanie morálnych hodnôt a etických postojov.
- Politická výchova – príprava k občianskej angažovanosti a zodpovednosti.
- Náboženská výchova – pestovanie duchovných hodnôt a náboženských tradícií.
- Estetická výchova – rozvoj citlivosti k umeniu a kráse.
- Telesná výchova – zlepšenie fyzickej kondície a zdravia.
- Pracovná výchova – osvojenie praktických a odborných zručností.
Z hľadiska poskytovateľa výchovy rozlišujeme viaceré formy, ktoré zahŕňajú:
- Rodinnú výchovu, uskutočňovanú v rodinnom prostredí.
- Školskú výchovu ako súčasť formálneho vzdelávania.
- Predškolskú výchovu, ktorá pripravuje deti na ďalšie štúdium.
- Podnikovú výchovu zameranú na odborný rast a pracovné schopnosti.
- Vojenskú výchovu, ktorá rozvíja disciplínu a patriotizmus.
Sebavýchova ako proces sebazdokonaľovania
V pedagogickej terminológii nezabúdame ani na pojem sebavýchova, ktorý označuje cieľavedomý a sústavný proces, v ktorom jedinec sám formuje svoju osobnosť. Hlavnou charakteristikou sebavýchovy je, že jedinec si stanovuje vlastné ciele rozvoja a usiluje sa ich dosiahnuť – napríklad prestanie fajčiť či získanie odbornej kvalifikácie.
Náročnosť sebavýchovy predpokladá určitú mieru vyspelosti osobnosti, pretože vyžaduje sebapoznanie, schopnosť sebareflexie a sebaregulácie. Výchova v rodine pritom zohráva dôležitú úlohu, keďže formuje základy sebapoznania a motivácie k samostatnému rozvoju.
„Sebavýchova je zámerný proces formovania vlastnej osobnosti s cieľom dosiahnuť želané morálne a charakterové vlastnosti. Predpokladom sebavýchovy je sebapoznanie, ktoré vyplýva aj z rodinného prostredia.“
