Vodstvo Zeme a efektívna ochrana pred znečistením vody

Vodstvo a jeho význam pre planétu Zem

Vodstvo Zeme zahŕňa všetku vodu sústredenú v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, stálej snehovej pokrývke, v horninách, atmosfére a dokonca aj v živých organizmoch. Voda je základným prvkom podporujúcim život, preto jej ochrana a rozumné využívanie patria medzi najdôležitejšie environmentálne úlohy súčasnosti. Každý z nás priamo alebo nepriamo prispieva k jej spotrebe a zároveň aj k jej ochrane pred znečistením.

Hydrologický cyklus zabezpečuje nepretržitú cirkuláciu vody, ktorá prechádza z jednej podoby do druhej – od dažďovej vody, cez povrchové a podzemné toky, až po pary v atmosfére. Vodstvo sa delí na povrchové vody, ktoré sa nachádzajú na zemskom povrchu, a podzemné vody, ktoré sú uložené v horninových vrstvách a pôde pod povrchom.

Množstvo a rozmiestnenie vody na Zemi

Hydrosféra a jej zložky

Vodstvo tvorí základnú časť biosféry nazývanú hydrosféra, ktorá pokrýva viac ako 70 % povrchu Zeme. Najväčšie množstvo vody je uložené v oceánoch a moriach (97,2 %), ktoré sú zásobárňou slanej vody. Pre ľudí, zvieratá a rastliny je však rozhodujúca sladká voda, ktorá tvorí len zanedbateľný podiel – približne 2,8 % z celkového množstva vody. Z toho 2,15 % predstavujú ľadovce, zvyšok sú sladkovodné jazerá, rieky, podzemné vody a vlhkosť v pôde.

Tabuľka 1.: Percentuálne zastúpenie vôd podľa ich výskytu na Zemi (zdroj: vlastné spracovanie)

Rozdelenie vodných zdrojov

Podľa miesta výskytu delíme vodné zdroje na:

• Povrchové vody – prítomné na zemskom povrchu, ďalej rozdelené na:
• tečúce – napríklad pramene, studničky, rieky, potoky,
• stojaté – jazerá, rybníky, pôvodne prirodzené aj umelé nádrže.
• Podzemné vody – vody umiestnené pod povrchom, ktoré prenikajú do pôdy a hornín:
• podzemné jazierka a jaskynné vody,
• podzemné toky,
• pôdne a skalné vody.

Podzemné vody sú v Českej a Slovenskej republike hlavným zdrojom pitnej vody (až 82,2 %), čo podčiarkuje ich extrémny význam pre zdravie obyvateľstva a kvalitu života. Najväčšou zásobárňou podzemnej vody v strednej Európe je Žitný ostrov, ktorý zohráva strategickú úlohu v zásobovaní Slovenska pitnou vodou.

Príčiny a formy znečistenia vodných zdrojov

Znečistenie vôd má prevažne antropogénny pôvod a je dôsledkom masívneho využívania vodných zdrojov a následného dopadu nesprávnych hospodárskych a priemyselných praktík. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky uvádza:
„Najčastejšou príčinou výrazného zhoršenia kvality vôd je ľudská činnosť a nevyhovujúci technický stav zariadení, ktoré pracujú so škodlivými látkami.“[2]

Definícia znečisťovania vody

Podľa odborníkov Drdoša a Michaeliovej je znečisťovanie definované ako:
„Priame alebo nepriame uvoľňovanie látok či tepla do vody, ovzdušia alebo pôdy spôsobené ľudskou činnosťou alebo prírodnými vplyvmi, ktoré môže poškodiť zdravie ľudí, znížiť kvalitu vodných ekosystémov a ekosystémov na nich závislých, spôsobiť materiálne škody alebo zhoršiť rekreačné využitie životného prostredia.“[3]

Hlavné zdroje znečistenia

Zdroje znečisťujúcich látok sú rozmanité a ich škodlivé účinky negatívne ovplyvňujú ekosystémy i ľudské zdravie:

• Priemyselná výroba: vypúšťanie ropných produktov, detergentov, ťažkých kovov (ortuť, olovo, arzén) a rádioaktívnych látok,
• Poľnohospodárstvo: využívanie pesticídov, priemyselných hnojív a vypúšťanie odpadových vôd,
• Obytné oblasti: nevhodná likvidácia tuhého a kvapalného odpadu vrátane splaškov,
• Doprava: exhaláty z motorových vozidiel, únik ropných produktov.

Moderná civilizácia priniesla rozšírenie a diverzifikáciu týchto zdrojov znečistenia, čo má za následok významné zhoršenie kvality povrchových vôd, ktoré pôda často len čiastočne filtruje a ochraňuje podzemné zdroje.

Dopady znečistenia na životné prostredie a zdravie

• Únik ropy znečistí až 10 km² vodnej plochy, čo má devastujúci dopad na morskú flóru a faunu,
• 1 liter benzínu alebo oleja môže znehodnotiť až 5 miliónov litrov pitnej vody,
• znižovanie kyslíka vo vode vedie k úhynu rýb a iných organizmov,
• viac ako miliarda ľudí nemá prístup k bezpečnej pitnej vode, pričom odhad do roku 2025 varuje pred zvýšením tejto skupiny až na 3 miliardy,
• choroby spojené s nedostatkom a kontamináciou vody vedú k úmrtiu jedného dieťaťa každých osem sekúnd,
• približne 20 % sladkovodných druhov rýb je dnes ohrozených vyhynutím kvôli narušeniu ich biotopov.

Historické prípady ekologických katastrof

• 1953 – 1960: otrava ortuťou v japonskej zátoke Minamata spôsobila vážne neurologické poškodenia u obyvateľstva,
• 1971: ropné znečistenie v Podunajských Biskupiciach kontaminovalo zdroj pitnej vody,
• 1984: chemická havária v indickom Bhópale si vyžiadala viac ako 2500 ľudských životov,
• 1989: únik 40 000 ton ropy z tankera pri pobreží Aljašky devastoval miestne ekosystémy,
• 1993: uniklo 84 000 ton ropy na pobreží Shetlandských ostrovov v Škótsku.

Príklady pokút za znečistenie na Slovensku

• Spoločnosť Biotika, a. s. (2003) – zapríčinila hromadný úhyn rýb v rieke Hron; pokuta 2,5 milióna slovenských korún,
• Obec Šoporňa (2010) – nedovolené vypúšťanie odpadových vôd; pokuta 6 018 €,
• Železničná spoločnosť CARGO Slovakia – pokuta 5 000 € za nevhodné nakladanie s nebezpečnými látkami v rušňovom depe Nové Zámky,
• Spoločnosť OKTAN v Kežmarku – pokuta 5 000 € za nedodržanie zákona o prevencii závažných priemyselných havárií.

Všetky pokuty tvoria príjem Environmentálneho fondu, ktorý následne financuje opatrenia na ochranu životného prostredia. Slovenská inšpekcia životného prostredia, založená v roku 1991, zodpovedá za kontrolu a dodržiavanie legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia.
„Je odborne kvalifikovaným kontrolným a správnym orgánom, pomocou ktorého Ministerstvo životného prostredia SR vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie.“[4]

Spôsoby predchádzania znečisťovaniu vodných zdrojov

Pre zabezpečenie trvalo udržateľného využívania a ochrany vôd sa stanovujú environmentálne ciele, ktorých dosahovanie je súčasťou strategických dokumentov ako je Vodný plán Slovenska. Ten zahŕňa opatrenia na ochranu vodárenských zdrojov, kontrolu vypúšťania komunálnych a priemyselných odpadových vôd, ochranu proti znečisteniu z poľnohospodárstva a prevenciu mimoriadnych udalostí.

Inštitucionálna a legislatívna podpora ochrany vody

Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany vôd je Ministerstvo životného prostredia SR. Na regionálnej úrovni sú za ochranu životného prostredia zodpovedné krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady a Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá vykonáva monitoring a kontrolu dodržiavania environmentálnych predpisov.

Organizácie významné pre ochranu vodných zdrojov

• Environmentálny fond: poskytuje podporu na realizáciu opatrení v oblasti životného prostredia,
• Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky: zabezpečuje odbornú starostlivosť o ochranu prírody a krajiny na celom území,
• Medzinárodné organizácie na ochranu prírody a prírodných zdrojov: zameriavajú sa na zvyšovanie starostlivosti o životné prostredie a bezpečné nakladanie s chemickými látkami,
• Environment a.s.: centrum bioštatistiky a environmentalistiky, ktoré monitoruje vplyvy priemyselných podnikov na životné prostredie.

Úspešná ochrana vodných zdrojov vyžaduje koordinovanú spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami, samosprávami, podnikateľským sektorom a občianskou spoločnosťou. Rovnako nevyhnutné sú osvetové aktivity a vzdelávanie verejnosti o význame udržateľného nakladania s vodou, zamedzení zbytočného plytvania a prevencii znečistenia.

Len komplexný prístup v spojení s modernými technológiami a prísnym dodržiavaním legislatívy môže zabezpečiť ochranu našich vodných zdrojov a zachovanie ich kvality pre budúce generácie.

Investície do obnovy a čistenia znečistených vôd, ako aj podpora prírodných metód na ochranu ekosystémov, predstavujú cestu k trvalo udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia na Slovensku i vo svete.