Ak chceme presne zaradiť politológiu do systému vied, je nevyhnutné najprv jasne definovať nielen politológiu samotnú, ale predovšetkým dôkladne vymedziť jej obsah a predmet skúmania. Politológia sa vo všeobecnosti charakterizuje ako spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom politiky, štátnej moci a politických procesov. Často sa tiež označuje termínom štátoveda, čo reflektuje jej vzťah k štátnym štruktúram a ich moci.
Vymedzenie predmetu politológie
Presné určenie predmetu politológie predstavuje komplikovanú úlohu, a to najmä vzhľadom na široký rozsah, komplexný obsah a členitosť tejto disciplíny. V širšom ponímaní sa politológia chápe ako súhrn poznatkov o spoločenskom živote so zdôraznením aspektu moci a jej uplatňovania. V užšom a špecifickejšom kontexte sa zameriava výlučne na analýzu moci a jej formálnych aj neformálnych prejavov.
Základná definícia definuje politológiu ako vedu o politike, no politika a politické systémy môžu byť v každom štáte značne odlišné. Národné špecifiká sa prejavujú v rôznorodých reáliách jednotlivých krajín, čo sa následne odráža v rôznych teoretických prístupoch, koncepciách a metodológiach politologického výskumu. Politológia nie je exaktnou vedou, preto rozmanitosť prístupov umožňuje rôznym interpretáciám analyzovať politické udalosti z hľadiska subjektívneho videnia a kultúrnych kontextov.
Politológia ako spoločenská veda
Politológia patrí do skupiny spoločenských vied a predstavuje relatívne mladú vednú disciplínu, ktorej systematický rozvoj a samostatné etablovanie sa datuje od roku 1957. Historicky sa vyčlenila z filozofie, čerpajúc inšpiráciu a metodológiu najmä z nasledujúcich oblastí:
- História – skúmanie vývoja politických inštitúcií a udalostí
- Filozofia – morálne a etické otázky politickej moci
- Právo – právny rámec štátu a jeho vymedzenie moci
- Ekonómia – ekonomické aspekty politických rozhodnutí a štátneho riadenia
Prístupy k postaveniu politológie podľa M. Duvegera
Významný teoretik M. Duveger definoval tri základné prístupy, ktoré objasňujú postavenie politológie v rámci vied:
Politológia ako priesečník spoločenských vied
V tomto prístupe je politológia vnímaná ako disciplína, ktorá integruje poznatky z rôznych spoločenských vied. Jej úlohou je prepájať a syntetizovať informácie z oblastí ako sociológia, právo, ekonomika či história, aby poskytla komplexný obraz o politických javoch.
Politológia ako reziduálna veda
Podľa tohto chápania politológia slúži ako „zberný kontajner“ pre tie komponenty iných vied, ktoré sa týkajú štátu a politickej moci, ale ktoré samy o sebe nie sú dostatočne analyzované a rozpracované v ich materských disciplínach. Politológia tak dopĺňa medzery vo vedeckom poznaní na poli moci a štátnej organizácie.
Politológia ako syntetická veda
V tomto rámci politológia zhromažďuje a spája poznatky z rôznych vied, ktoré poskytujú relevantné informácie o fungovaní štátu, spoločnosti a politických systémov. Tento syntetický prístup zdôrazňuje interdisciplinárnosť politológie a jej význam pri komplexnom vysvetľovaní politických javov.
