Pojem mobbing (mobing) vznikol z anglického slova mob a označuje správanie, pri ktorom je niekto neustále vynádaný, napádaný alebo utláčaný. Tento termín sa z ľudského správania preniesol do odbornej psychológie v 60. rokoch 20. storočia, pričom ako prví ho zaznamenali švédski odborníci, špecificky psychológ Leimanc.
Charakteristika mobbingu na pracovisku
V 90. rokoch minulého storočia získal mobbing výraznejšiu pozornosť odborníkov, médií aj širšej verejnosti. Termín mobbing označuje psychologický teror v pracovnom prostredí, ktorý zahŕňa systematické, opakované a cielené nepriateľské, nevľúdne alebo neetické správanie jednej alebo viacerých osôb voči jednotlivcovi alebo skupine. Toto správanie vedie k bezvýchodiskovej situácii pre obeť, ktorá sa ocitá v obrannom postoji a výrazne trpí jeho následkami.
Psychologický teror sa prejavuje prostredníctvom slovných alebo neverbálnych útokov, písomných narážok, výrečných posunkov či konaní, ktoré narúšajú dôstojnosť a integritu obete na psychickej i fyzickej úrovni. Okrem zníženia pracovného výkonu ovplyvňuje mobbing negatívne aj celkovú atmosféru v pracovnom tíme, čo sa prejavuje zvýšeným napätím, otvorenou alebo skrytou agresivitou, zmenou správania zamestnancov a všeobecným poklesom výkonu všetkých členov tímu (viac o tímovej práci).
Rôzne formy mobbingu a ich špecifiká
Mobbing sa delí na niekoľko špecifických typov a odvodenín, ktoré sú charakteristické podľa prostredia a zamerania agresorov:
- Šikanovanie: Vyskytuje sa najmä v školskom prostredí, armáde či väzení. Typické sú tu fyzické násilie, prenasledovanie, obťažovanie a trestanie obete. Motiváciou je často iracionálna túžba po moci a vytváranie ilúzie bezpečia. Šikanovanie je prevažne fyzicky orientované, na rozdiel od mobbingu, ktorý je viac psychologický a podporený racionálnymi motívmi s cieľom znižovať sebavedomie a izolovať obeť.
- Bossing: Ide o špecifickú formu mobbingu, kde útočníkom je vedúci pracovník a obeťou jeho podriadení. Cieľom je zabezpečiť si báznenie, rešpekt, prispôsobiť správanie podriadených a často aj donútiť zamestnanca k dobrovoľnému odchodu.
- Staffing: Tento typ mobbingu vychádza z iniciatívy podriadených alebo skupiny zamestnancov smerom proti nadriadenému s cieľom vyvolať jeho nedôveru, zničiť jeho autoritu alebo ho prinútiť k opusteniu pracoviska.
- Harassment: Sexuálne obťažovanie na pracovisku, ktoré zahŕňa nevhodné poznámky, narážky alebo dvojzmyselné vtipy.
Typické stratégie bossingu
Najčastejšie používané taktiky vedúcich pri bossingu sú:
- Sizyfovská taktika – prideľovanie nadmerne náročných či zdanlivo bezvýznamných úloh.
- Taktika malých požiadaviek – zadávanie úloh pod úroveň schopností a kvalifikácie zamestnanca.
- Prehnané požiadavky – úlohy presahujúce reálnu pracovnú kapacitu a odbornosť zamestnanca.
- Trvalá kontrola – prehnaná a neprimeraná kontrola pracovných aktivít zamestnanca za hranicou bežného dohľadu.
- Oklieštenie kompetencií – systematické zúženie pracovných úloh a zodpovedností.
- Izolácia – vylučovanie zo stretnutí, zadržiavanie dôležitých informácií alebo priestorové odlúčenie od tímu.
- Útoky na zdravie – prideľovanie prác so škodlivým vplyvom na fyzické zdravie zamestnanca.
- Narážky na psychický stav – šírenie falošných informácií o duševnom zdraví alebo diagnostikovanie psychických porúch bez dôkazov.
Mechanizmus staffingu
Staffing je typ mobbingu, kde sa skupina podriadených zameriava proti nadriadenému s cieľom podkopať jeho autoritu a vedenie. Tento fenomén naznačuje povahu vnútorných konfliktov v pracovných kolektívoch a môže viesť k vážnemu narušeniu pracovných procesov a atmosféry.
Sexuálne obťažovanie na pracovisku (harassment)
Sexuálne obťažovanie je podmnožinou mobbingu, ktorá pozostáva z nevhodných sexuálnych narážok, komentárov alebo nevhodného správania, ktoré významne narúša pracovné prostredie a pohodlie zamestnanca.
Psychologické profily osôb praktikujúcich mobbing
Osoby, ktoré mobbing vykonávajú, tzv. mobberi, predstavujú často komplexnú a dvojtvárnu skupinu jedincov. Charakteristické pre nich sú:
- Emocionálna nestabilita a krutosť
- Vytrvalá neoblomnosť a egocentrizmus
- Túžba po moci a grandiózne sebahodnotenie
- Absencia empatie a precitlivenosť na kritiku
- Často ide o osamelé osoby bez pevnej sociálnej siete, rodiny alebo blízkych
- Môžu byť výrazne odlíšení sociálne, rasovo či etnicky, alebo bývajú výrazní napríklad výrečnosťou, obliekaním či inými zjavnými znakmi
Tieto osobnosti sa často snažia potlačiť duchovný rast ostatných a brániť si tak vlastné narcistické ja.
Následky mobbingu na pracovisku
Dopady mobbingu sú rozsiahle a prejavujú sa v niekoľkých rovinách:
Výkonové dopady
- Pokles pracovného tempa a znížená efektivita
- Zvýšená chybovosť pri plnení úloh
- Vyššia úrazovosť a bezpečnostné riziká
- Zvýšená miera absencií a fluktuácie zamestnancov
Psychické dopady
- Depresívne symptómy a podráždenosť
- Poruchy koncentrácie a zvýšený stres
- Úzkostné stavy, strach z práce či kolegov
- Vznik samovražedných myšlienok a závažných psychických ochorení
Psychosomatické následky
- Poruchy kardiovaskulárneho a respiračného systému
- Bolesť hlavy, žalúdočné ťažkosti, kožné ochorenia
- Poruchy spánku a chronická únava
V konečnom dôsledku vedie ignorovanie príznakov mobbingu k prehĺbeniu psychického i fyzického vyčerpania, ktoré má negatívny vplyv na pracovný i osobný život. Výskumy naznačujú, že až 10 až 20 % samovrážd môže byť spojených s dlhodobým pôsobením mobbingu.
Spôsoby obrany proti mobbingu a obťažovaniu
Podľa portálu ECHOZ.sk existuje viacero overených stratégií, ktoré môžu zamestnanci využiť na efektívnu obranu pred mobbingom alebo obťažovaním na pracovisku:
- Jasné a otvorené vyjadrenie svojho postoja – aktívne vyjadrenie nesúhlasu a zodpovednosti kolegovi často vedie k ukončeniu neprijateľného správania.
- Obžalovací list – písomné zdokumentovanie obťažujúceho správania alebo mobbingu so všetkými detailmi. List by mal obsahovať popis správania, jeho dôsledky na obeť, požiadavky na zmenu správania a dôsledky v prípade ich nedodržania. Odoslanie listu doporučenou poštou zvyšuje možnosť jeho dôkaznej hodnoty.
- Telesná obrana – verbálne či fyzické odmietnutie neprimeraných dotykov alebo kontaktov, ako napríklad odstrčenie útočníka, môže účinne signalizovať nesúhlas.
- Anonymné podnety – zanechanie pripomienok alebo podnetov k zamysleniu obťažovateľa, napríklad prostredníctvom kritických článkov či informácií, ktoré poukazujú na negatívne dôsledky takéhoto správania.
- Hrozby – vyjadrenie zámeru kontaktovať vedúceho pracovníka, závodný výbor alebo informovať kolegov môže odradiť páchateľa od ďalšieho konania.
- Kompromitovanie – zosmiešnenie obťažovateľa alebo jeho kritika pred kolegami a nadriadenými často vedie k uvedomeniu si neprijateľnosti jeho správania.
- Zrkadlová metóda – použitie rovnakých stratégií voči páchateľovi na zvýraznenie jeho nevhodného konania. Tento prístup však vyžaduje opatrnosť, keďže obete sa musia znížiť na úroveň agresora.
- Spojenectvo – otvorené zdieľanie skúseností s kolegami a vytváranie koalícií zvyšuje tlak na páchateľa a umožňuje účinnejšiu obranu. Zapojenie zástupcov závodnej rady alebo odborov môže výrazne pomôcť.
