„Vědecké označení člověka je Homo sapiens sapiens, člověk moudrý, moudrý. Říká se, že slovo moudrý je v názvu dvakrát proto, že opakovaná lež se stává pravdou. Mám dojem, že spíše jsme Homo sapiens stupidus, to znamená někdy moudří, někdy stupidní.“ MUDr. František Koukolík, DrSc
František Koukolík a jeho pohľad na ľudské správanie
Citát doktora Koukolíka vystihuje fundamentálny význam jeho vedeckej práce, ktorá je zameraná na vzťah medzi ľudským mozgom a správaním človeka. K správania človeka prispievajú jednak vrodené vlastnosti genetickej povahy, no rovnako veľký vplyv zohrávajú vonkajšie sociálne a environmentálne faktory. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, zohráva kľúčovú úlohu predovšetkým v rozvoji jeho fyzických a psychických schopností.
Vzpoura deprivantů – sociálne faktory a psychický vývoj
Spoločne so svojimi kolegami autor v diele Vzpoura deprivantů mapuje vplyv sociálneho prostredia na psychický vývoj detí v ranom detstve. Odkrýva, ktoré aspekty vývoja sú ovplyvnené dedičnosťou a ktoré sú výsledkom získaných vlastností a zručností. Už samotný názov diela odkazuje na označenie človeka, ktorý z rôznych príčin nedosiahol alebo stratil normálnu ľudskosť. Tieto osoby sa často vyznačujú agresívnym správaním, túžbou po moci a majetku a majú tendenciu ovládať svojich bližných.
Sociálne prostredie a jeho dopad na správanie
Takéto správanie, ktoré opisuje Koukolík, je aktuálne aj na Slovensku. Príkladom je komunita Rómov, kde rodiny s viacerými deťmi často žijú v zhoršených sociálnych podmienkach, ktoré negatívne ovplyvňujú psychický vývoj detí. Dôsledkom je častý výskyt neprispôsobivosti a sociálnych problémov u týchto detí. Zložitá sociálna situácia a finančné problémy vedú k častej absencii detí v školách, čím sa narúša ich vzdelávací aj osobnostný vývoj. Tento cyklus sa často dedí z generácie na generáciu, čo vedie k rastúcemu napätiu, ktoré môže eskalovať až do kriminality.
Vplyv médií na vývoj detí a mládeže
Okrem rodinného prostredia sú významným faktorom ovplyvňujúcim psychiku detí a mládeže aj médiá. Najmä sledovanie televízie u mladších detí prináša riziko napodobňovania neadekvátnych alebo násilných vzorcov správania, ktoré vidia na obrazovke. Deti často imitujú televíznych hrdinov v reálnych situáciách, čo môže viesť k vlastným alebo cudzym zraneniam. Doktor Koukolík upozorňuje, že emocionálne nevyzreté deti a mladiství trávia čoraz viac času v „virtuálnej realite“ televízie, kde je násilie a sexualita často súčasťou reklamných reťazcov. Bohužiaľ, komerčný záujem ohrozuje výraznú časť detskej a dospievajúcej populácie. Rodičia by preto mali mať väčšiu kontrolu nad tým, čo ich deti sledujú a pomáhať im vyhýbať sa škodlivému obsahu.
Poškodenie väzby medzi matkou a dieťaťom a jeho dôsledky
Doktor Koukolík vo svojom diele cituje významného psychológa 20. storočia Johna Bowlbyho, ktorý poukazuje na epidémický problém narušenia väzby medzi matkou a dieťaťom. V dnešnej dobe sú rodiny, ktoré vychovávajú deti v bezpečnom a stabilnom prostredí, často penalizované znižovaním životnej úrovne. Vek prvorodičiek postupne narastá, keďže ľudia si uvedomujú riziká spojené s narodením dieťaťa v nezabezpečenej rodine. Súčasný demografický trend ukazuje výrazný pokles počtu detí v rodinách – naproti historickým štandardom, kde rodiny počítali niekoľko detí, býva dnes priemerný počet 1,5 dieťaťa. Tento údaj je výrazne pod hranicou nevyhnutnou pre jednoduchú reprodukciu, ktorá je 2,1. Slovensko tak patrí medzi krajiny s jednou z najnižších pôrodností na svete, čo podľa sociologických prieskumov nie je v súlade s želaniami obyvateľov.
Citové vyhorenie a jeho vplyv na rodinný život
V súčasnosti je veľké množstvo žien postihnutých syndrómom citového vyhorenia, ktorý charakterizuje úplné fyzické a psychické vyčerpanie. Toto vyhorenie spôsobuje chronickú únavu, negatívny postoj voči pracovným kolegom, ale aj k sebe samému. Tieto osoby žijú prevažne v neustálom strese, ktorý nefektívne rozdeľujú medzi prácu a domov. Práve domov by mal byť miestom oddychu a psychickej regenerácie pred ďalšími nárokmi pracovného prostredia.
Jedným z hlavných dôvodov vzniku citového vyhorenia je nedostatok osobného kontaktu. V dnešnej dobe ľudia žijú často izolovaní v mestskom prostredí, kde komunikácia je obmedzená na zdvorilú nevšímavosť a sebazaujatosť. Empatia, pohladkanie, objatie alebo pohľad do očí sú čoraz vzácnejšie, čo negatívne ovplyvňuje sociálne väzby a psychickú pohodu.
Doktor Koukolík zdôrazňuje, že výchova plnohodnotného človeka je dlhodobý, náročný proces, ktorý si vyžaduje 20 až 25 rokov investícií – nielen finančných, ale predovšetkým časových a emocionálnych. Podľa jeho názoru by spoločnosť – najmä globálne ekonomické systémy – mala tento očividný prínos rodičov ocenit a kompenzovať ich úsilie. Takýto prístup by mohol motivovať rodičov k aktívnejšiemu zapojeniu do výchovy detí namiesto pasívneho sledovania televízie.
Génius v ženskom tele a prekážky k rozvoju talentov
„Keď sa génius narodí v ženskom tele, stratí ho ľudstvo práve kvôli tomu.“ Tento starobylý, no stále aktuálny citát vyjadruje tragédiu nevyužitého potenciálu, ktorý sa často stratí dôsledkom nerovných šancí medzi mužmi a ženami. Nie je dôvod sa domnievať, že géniovia sa rodia častejšie v mužskom tele. Ženy však často čelia systémovým prekážkam v ich rozvoji a uplatnení, a to aj v rozvinutých krajinách, ako je Nórsko, nieto ešte v menej rozvinutých oblastiach sveta.
Doktor Koukolík vidí riešenie tohto problému v spoločenskom tlaku vedenom oboma pohlaviami, ktoré by neplytvali najcennejšími ľudskými zdrojmi a talenty len preto, že boli „oblečené“ v ženskej forme. Moderné technológie ponúkajú prostriedky na uľahčenie práce ženám, a hoci si to vyžaduje významné investície, návratnosť by bola strategicky výhodná. Starostlivosť o budúce generácie by nemala znamenáť, že ženy budú pracovať dvojnásobne, ale že spoločnosť vytvorí podmienky pre harmonický rozvoj a zapojenie talentov všetkých ľudí, bez ohľadu na pohlavie.
