Etika v oblasti verejnej správy zohráva zásadnú úlohu najmä pri procese rozhodovania. Každý eticky relevantný problém či situácia predkladá viaceré možnosti, medzi ktorými je potrebné vybrať. Túto voľbu robí buď jednotlivec, alebo organizácia. Na zvýšenie úrovne etických postojov je nevyhnutné zosúladiť etickú orientáciu jednotlivca s etickými princípmi organizácie, v ktorej pôsobí, ako aj s hodnotami spoločnosti, ktorej je súčasťou.
Etický kódex patrí medzi dôležité nástroje, ktoré zabezpečujú súlad správania zamestnancov verejnej správy so všeobecne uznávanými etickými štandardmi. Prostredníctvom transparentného, efektívneho a nestranného poskytovania verejných služieb a rozhodovania výrazne posilňuje dôveru a pozitívne vzťahy medzi zamestnancami verejnej správy a verejnosťou.
Cieľom tejto štúdie je predstaviť etiku ako vedný odbor, jej historický vývoj a význam etického kódexu vrátane praktického využitia. V rámci nášho regiónu Orava sme vybrali prvkovo štátnu inštitúciu – Policajný zbor v Dolnom Kubíne. Súčasťou práce je i spracovanie dotazníka, ktorého zámerom je získať aktuálne informácie v oblasti etiky vo verejnej správe.
Vzťah medzi etikou a morálkou
Slovo etika pochádza z gréckeho výrazu „éthos“, ktorý nesie dvojitý význam:
- viditeľné vonkajšie správanie človeka,
- vnútorné prežívanie, myslenie, vôľu a charakter jednotlivca.
Prvým filozofom, ktorý použil pojem etika v jej modernej podobe, bol Aristoteles v 4. storočí pred naším letopočtom, ktorý etiiku chápal ako systematickú analýzu ľudského správania. Etika teda nie je moralizujúcim nástrojom, ale skúma motivácie, dôvody a príčiny ľudského konania.
Etika predpokladá existenciu dobra ako objektívnej hodnoty, podporuje myšlienku spolupatričnosti a dôstojnosti jednotlivca, vyzdvihuje slobodu a zodpovednosť vo všetkých formách ľudského konania.
Morálku možno definovať ako súbor pozitívnych hodnôt a noriem, ktoré spoločnosť uplatňuje na usmerňovanie správania jednotlivcov. Tieto normy vedú k rozvoju dobra a zároveň vystríhajú pred škodlivými skutkami. Etika však ide ďalej – nielenže skúma morálku, ale aj usiluje viesť človeka k cnosti a dobrému životu. Rôzne filozofické prístupy ponúkajú rozmanité perspektívy na otázku morálky, pričom táto nie je rigidným a nemenným systémom, ale dynamickým javom podliehajúcim spoločenským zmenám.
Americký sociológ Amitai Etzioni zdôrazňuje, že morálka často funguje ako menej náročný, dobrovoľný regulátor spoločenského správania v porovnaní s právnymi normami, ktorých porušenie sa trestá.
Význam zlatého pravidla v etike
Zlaté pravidlo, často označované ako základná morálna zásada, vyjadruje univerzálnu ideu vzájomnosti, rovnosti a etickej reciprocity medzi ľuďmi a zároveň kladie morálnu zodpovednosť na jednotlivcov.
Táto zásada – známa už v starovekých ázijských i európskych kultúrach – funguje ako kritérium správneho konania. Jej koreň siaha až do období pred Kristom, pričom pojem „zlaté pravidlo“ sa objavil až v 16. storočí. Formuluje sa v dvoch základných podobách:
| „Všetko, čo chceš, aby iní robili tebe, rob aj ty im.“ |
| „Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im.“ |
Prvá je pozitívna formulácia, druhá negatívna. Zlaté pravidlo slúži ako metóda overovania morálnej správnosti postojov a činov, nie ako záväzný obsah konkrétneho správania. V kontexte podnikateľskej etiky je táto norma zvlášť užitočná pri regulovaní medziľudských vzťahov, pričom zdôrazňuje princíp nezpôsobovania ujmy druhým.
Vývoj morálky v dejinách
Desatoro, známe najmä zo starozákonného textu, zostalo základom morálnych pravidiel pre židovský ľud i neskôr kresťanov. V kresťanskej tradícii nadobudli tieto predpisy nový význam prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý sa stal symbolom lásky, milosrdenstva a morálky.
Morálka však nie je fenoménom starým ako samotný človek. V prvotných kmeňových spoločnostiach absentovala sloboda voľby, pretože život a správanie jednotlivcov boli determinované prirodzenými a rodovými väzbami. S postupným rozvojom spoločnosti a s túžbou po lepšom živote sa objavila schopnosť kriticky hodnotiť existujúce spoločenské pomery, čo viedlo k vzniku morálneho napätia medzi „tým, čo je“ a „tým, čo by malo byť“.
Morálka predstavuje súbor hodnôt, ktoré formujú spoločenské normy a usmerňujú správanie v zmysle dobra, ako aj predpisy, ktoré varujú pred škodlivými konaniami. Nedostatok týchto hodnôt sa prejavuje ľahostajnosťou a rozpadom medziľudských vzťahov.
Historický vývoj podnikateľskej etiky
Posudzovanie ekonomických aktivít z hľadiska morálky a etiky má bohatú tradíciu. Už antickí myslitelia vnímali ekonomiku ako integrálnu súčasť spôsobu života, hoci moderný pojem „podnikanie“ vtedy ešte neexistoval. Naopak, v stredoveku sa podnikateľská činnosť často považovala za morálne pochybnú.
Antická perspektíva podnikania
Grécky filozof Aristoteles, považovaný za zakladateľa ekonómie, bol kritický voči obchodnej činnosti, ktorá presahovala potrebu sebestačnosti. Vyzdvihoval zásadu, že peniaze by nemali byť cieľom samým o sebe, ani prostriedkom na nekontrolované zbohatnutie, najmä nie prostredníctvom úrokového podnikania. Jeho pohľady na podnikanie a hospodársku etiku ovplyvňujú aj dnešný prístup k ekonomickému správaniu.
Etika v stredoveku
Stredoveká hospodárska etika vychádzala z princípu, že čas je spoločným verejným majetkom, ktorý patrí všetkým ľuďom a bol Bohom rovnako rozdelený. Výberanie úrokov preto bolo považované za morálne neprípustné a výnimky boli prípustné len v extrémnych situáciách núdze. Zákaz úrokov výrazne obmedzoval rozvoj úverových vzťahov a tvorbu investičného kapitálu.
Tomáš Akvinský, jeden z najvýznamnejších stredovekých filozofov, videl hromadenie majetku a ziskové podnikanie nad rámec základných potrieb ako hriech „ziskuchtivosti“. Naopak, Ján Kalvín priniesol nový pohľad, uznávajúc význam kapitálu pre hospodársky rozvoj a pripúšťajúc využívanie úrokov za predpokladu morálnej zodpovednosti. Kalvínova teológia spájala podnikanie s otázkou duchovného spasenia, čím položil základy tzv. protestantskej etiky práce.
Ďalší stredovekí myslitelia – Martin Luther, Luis de Molina či Antonín z Florencie – prispeli rozličnými aspektmi k rozvoju hospodárskej etiky.
Novoveké pohľady na podnikanie a etiku
V období novoveku sa začali objavovať názory, že ceny výrobkov zodpovedajú dopytu a ponuke, nie len morálnym hodnotám. Adam Smith vytvoril teóriu, podľa ktorej sú súcit, spravodlivosť a solidarita rozhodujúcimi cnosťami udržiavajúcimi spoločenský poriadok a zároveň základom fungovania voľného trhu.
Smith zdôrazňoval význam spojenia ekonomického života s morálnym cítením a rozlišoval medzi spravodlivosťou, ktorá je povinnosťou, a dobročinnosťou, ktorá je dobrovoľná. V jeho ponímaní malo podnikanie rešpektovať etické normy a držať sa hraníc čestnosti pri stanovovaní cien a nakladaní s nákladmi.
Medzi ďalších významných predstaviteľov novovekej etiky patria Max Weber a Immanuel Kant, ktorí obohatili filozofické chápanie vzťahu medzi ekonomikou a morálkou.
Podnikateľská etika ako samostatná disciplína
Podnikateľskú etiku možno definovať ako odvetvie etiky, ktoré skúma morálne pravidlá a princípy aplikované v rámci obchodných aktivít, ako aj morálne dilemy, ktoré môžu v podnikaní vzniknúť. Zároveň reflektuje povinnosti osôb zapojených do podnikateľskej činnosti.
Historický rozvoj podnikateľskej etiky
Podnikateľská etika ako špecifická vedná disciplína sa začala rozvíjať najmä v USA koncom 60. rokov 20. storočia, pričom nahradila tradíciu sociálnej zodpovednosti firiem. V 80. rokoch nastal významnejší rozmach štúdií a výskumu etiky v podnikaní, ktorý sa postupne presunul aj do Európy. V mnohých európskych krajinách vznikali pracoviská zamerané na etiku v podnikaní a konali sa odborné konferencie.
Expanzia podnikateľskej etiky v Európe znamenala posun k inštitucionalizácii a akademickému výskumu, čím sa jej postavenie vyrovnalo iným ekonomickým odborom.
Status a charakter podnikateľskej etiky
Status: Podnikateľská etika patrí medzi aplikované etiky, ktoré sa sústreďujú na riešenie aktuálnych problémov v praxi. Je interdisciplinárnym odborom spájajúcim filozofické princípy s konkrétnymi výzvami v podnikateľskom prostredí.
Povaha: Ide o normatívnu disciplínu, ktorej cieľom je definovať, zdôvodniť a presadzovať morálne normy a hodnoty v podnikaní. Proces jej fungovania zahŕňa argumentačné zdôvodňovanie a tvorbu odporúčaní pre žiaduce spoločenské správanie.
Predmet skúmania: Podnikateľská etika sa zameriava na analyzovanie podnikania ako činnosti s morálnymi aspektmi. Sleduje problematiku efektívnosti, racionality, maximalizácie zisku a jej vplyv na spoločenskú zodpovednosť a udržateľnosť podnikania.
