Efektívny čas vo výrobnom procese: plánovanie a využitie zariadení

Marius

Časový fond a jeho význam vo výrobnom procese

Časový fond predstavuje dobu, počas ktorej je výrobné zariadenie reálne v prevádzke a vykonáva svoju výrobnícku činnosť. Ide o základný parametr plánovania a riadenia výrobnej kapacity, ktorý umožňuje presne kvantifikovať časové možnosti využitia zariadení počas roka. Časový fond výrobného zariadenia sa vyjadruje ako plánovaný počet dní alebo hodín činnosti za kalendárny rok a obsahuje niekoľko hlavných kategórií:

  1. Kalendárny časový fond (FK) – predstavuje celkový počet dní v roku (napríklad 365 dní v neprestupnom a 366 dní v prestupnom roku), príp. počet hodín ročne (8760 hodín v neprestupnom roku alebo 8784 hodín v prestupnom roku). Tento fond je východiskovým bodom pre ďalšie výpočty.
  2. Nominálny časový fond výrobného zariadenia (FN) – získa sa odpočítaním nepracovných dní, ako sú sviatky či víkendy, od kalendárneho času. Vyjadruje sa v dňoch alebo hodinách. Pri výpočte nominálneho fondu sa počet pracovných dní násobí počtom zmien denne a trvaním jednej pracovnej zmeny. Pri prerušovanom výrobnom procese sa zvyčajne uvažuje dvojzmenný režim.
  3. Využiteľný (efektívny) časový fond výrobného zariadenia (Fe) – vypočíta sa odrátaním plánovaných prestojov a iných predpokladaných časových strát z nominálneho časového fondu. Tento časový fond zodpovedá reálnemu času, počas ktorého je zariadenie schopné produkovať.

Spôsoby určovania výrobnej kapacity

Výpočet využiteľného času výrobného zariadenia

Pre presné stanovenie výrobnej kapacity zariadenia, ktoré slúži na výrobu rôznorodého sortimentu výrobkov, sa používa vzorec na výpočet využiteľného časového fondu:

Fe = (Fk – k – tz) × h

  • Fk: kalendárny časový fond v dňoch, typicky 365 dní za rok
  • k: dni pracovného pokoja, ktoré sa uplatňujú najmä pri prerušovanom výrobnom procese
  • tz: plánované časové straty – prestoje zariadenia z dôvodu údržby, nastavení či iných plánovaných udalostí (v dňoch)
  • h: počet hodín prevádzky zariadenia za deň, pričom pri prerušovanom výrobnom procese sa predpokladá dvojzmenný režim (16 hodín) a pri neprerušovanom režime je to 24 hodín denne

Metóda koeficientu zaťaženia

Ako doplnok k výpočtu výrobnej kapacity sa využíva metóda koeficientu zaťaženia (kz) výrobného zariadenia, ktorá umožňuje posúdiť efektívnosť využitia kapacity:

  1. Najskôr sa vypočíta využiteľný časový fond výrobného zariadenia (alebo súboru zameniteľných zariadení) (Fe alebo Fe × a), kde a je počet zariadení.
  2. Vyjadrenie celkovej kapacitnej prácnosti (Pk) všetkých plánovaných kusov výrobkov počas plánovaného obdobia v hodinách.
  3. Stanovenie koeficientu zaťaženia vzťahom:

kz = Pk / (Fe × a)

  • Pri kz = 1 je kapacita zariadenia optimálne využitá.
  • Pri kz > 1 kapacita nie je postačujúca, je potrebné zaviesť opatrenia na zvýšenie efektivity alebo rozšírenie kapacity (napríklad modernizácia technológií, zmena pracovných postupov).
  • Pri kz < 1 existuje nevyužitá rezerva vo výrobe a kapacita nie je plne zaťažovaná.

Stanovenie teoretického počtu výrobných zariadení

Pre zaistenie plánovanej výroby je nevyhnutné určiť teoretický počet potrebných výrobkových zariadení určitého druhu. Vzorec je:

ao = Pk / Fe

  • Pk: celková kapacitná prácnosť vo výrobnom období
  • ao: počet zariadení potrebných na splnenie plánovaných úloh, zaokrúhlený smerom nahor na celé číslo

Výrobná kapacita montážneho či formovacieho úseku

Výrobná kapacita v montáži alebo formovni sa často určuje na základe hladiny využiteľnosti výrobnej plochy. Používa sa vzorec:

Qk = (Fe × M) / (pk × m)

  • Fe: využiteľný časový fond výrobnej plochy v hodinách
  • M: využiteľná výrobná plocha v m2
  • pk: kapacitná norma priebežnej doby montáže alebo formovania jedného výrobku (v hodinách)
  • m: kapacitná norma plochy potrebnej na montáž jedného výrobku vrátane pracovnej zóny (v m2)

Výrobná kapacita a jej determinanty

  • Dielne — výrobné kapacity dielne sa spravidla určujú na základe kapacity hlavného výrobného zariadenia alebo úseku, ktorý je najdôležitejší z hľadiska výkonu.
  • Prevádzky — úroveň kapacity prevádzky sa odvíja od kapacity jednotlivých dielní a je potrebné predchádzať tzv. úzkym miestam, ktoré by mohli brániť plynulému výrobnému procesu.

Hlavný článok výrobného procesu znamená výrobné zariadenie alebo úsek, ktorý z technologického hľadiska nesie najväčšiu časovú záťaž a z ekonomického hľadiska vykazuje najvyšší podiel na hodnote výrobných zariadení v rámci celého výrobného procesu.

Ukazovateľ celkového využitia výrobnej kapacity

Celkové využitie výrobnej kapacity sa vyjadruje pomerom:

kc = Qs / Qk

  • Qs — skutočný alebo plánovaný objem výroby za dané obdobie
  • Qk — maximálna výrobnícka kapacita v danom období

Kapacitná rezerva a jej význam

Rozdiel medzi maximálnou kapacitou a skutočnou produkciou (Qk – Qs) predstavuje kapacitnú rezervu, ktorú je dôležité efektívne využívať. Optimalizácia tohto ukazovateľa vedie k zvýšeniu hospodárnosti výroby. Nevyužitá výrobná kapacita totiž spôsobuje vysoké fixné náklady a zvyšuje podiel odpisov pri výrobe jednotky produktu, čo negatívne ovplyvňuje celkovú ekonomiku podniku.

Ďalšie články