Sekundárne potreby v psychológii
Sekundárne potreby predstavujú rôzne vplyvy a motivácie, ktoré nie sú priamo existenčné, no významne ovplyvňujú správanie človeka. Medzi často skúmané príklady patria:
– drogová závislosť ako patologická potreba;
– potreba čítať, ktorá rozvíja kognitívne schopnosti;
– potreba pomáhať druhým, vyjadrujúca altruistické tendencie;
– potreba sledovať televíziu ako forma relaxácie a získavania informácií.
Semantická pamäť a jej úloha v uchovávaní informácií
Semantická pamäť je druh dlhodobej pamäti zodpovedný za uchovávanie faktov a poznatkov, ktoré sú usporiadané na základe logických a významových súvislostí. Tento typ pamäti umožňuje individuálne porozumenie sveta, kategorizáciu informácií a aplikáciu získaných dát v každodenných situáciách.
Sociálna schéma ako základ sociálneho vnímania
Sociálna schéma predstavuje mentálne reprezentácie a očakávania týkajúce sa rôznych sociálnych skupín alebo kategórií ľudí. Pomáha človeku rýchlo spracovávať sociálne informácie a usmerňuje interakcie na základe predchádzajúcich skúseností a stereotypov.
Definícia sociálnych skupín a ich význam
Sociálne skupiny sú štruktúrované zhromaždenia ľudí, ktoré sú organizované tak, aby vytvárali pocit spolupatričnosti a spoločnej identity. Ich existenciu charakterizujú spoločné ciele, normy, hodnoty a komunikácia medzi členmi, čo významne ovplyvňuje jednotlivcove sociálne správanie.
Význam sociálneho statusu v spoločnosti
Sociálny status označuje dôležitosť alebo význam pozície jednotlivca v spoločenskom hierarchickom usporiadaní. Táto vertikálna dimenzia statusu ovplyvňuje prístup k zdrojom, rešpekt a moc, ktoré človek v rámci skupiny alebo spoločnosti získava.
Úzkosť a strach ako spoločné znaky neurózy
Spoločné znaky pre neurózu zahŕňajú prejavy úzkosti a strachu, ktoré sa často prejavujú ako chronické alebo opakované emocionálne reakcie na výkon alebo sociálne situácie. Tieto symptómy sú kľúčovými indikátormi psychických porúch zo skupiny neuróz.
Spôsoby reakcie na frustráciu
Spôsob reakcie na frustráciu môže byť rozmanitý a zahŕňa:
– únik zo situácie ako pasívna forma obrany;
– agresiu, ktorá je najčastejším spôsobom a môže byť zameraná buď navonok alebo vnútorným smerom;
– hľadanie náhradných cieľov, ktoré nahrádzajú pôvodné, neuskutočniteľné túžby;
– racionalizáciu, teda znehodnocovanie pôvodného cieľa ako spôsob psychologického obhajovania.
Superego a jeho úloha v formovaní osobnosti
Superego, známe aj ako „nad-ja“, predstavuje vnútorný systém morálnych noriem, príkazov a zákazov, ktoré jedinec internalizuje zo sociálneho prostredia. Tento psychický mechanizmus zásadným spôsobom ovplyvňuje správanie tým, že vynucuje dodržiavanie spoločenských pravidiel a ovláda impulzy id.
Štruktúra sociálnych skupín: pozície, roly a statusy
Štruktúra sociálnych skupín zahŕňa organizáciu členov do konkrétnych pozícií, rolí a statusov. Každý člen skupiny má vyhradenú úlohu a miesto, ktoré prispievajú k fungovaniu a stabilite celej sociálnej jednotky.
Teória osobnosti podľa I. P. Pavlova
Teória osobnosti podľa Pavlova vychádza z biologických základov v nervovej sústave. Charakter osobnosti je podľa neho definovaný tromi charakteristikami:
– sila nervovej sústavy, ktorá ovplyvňuje intenzitu reakcií;
– pohyblivosť nervových procesov, teda schopnosť prispôsobiť sa rôznym situáciám;
– vyrovnanosť, ktorá reflektuje rovnováhu medzi vzrušením a útlmom.
Testy inteligencie a ich interpretácia
Testy inteligencie slúžia na meranie schopností, ktoré sú výsledkom kombinácie vrodených predispozícií a získaných skúseností. Výsledky týchto testov poskytujú komplexné informácie o kognitívnych a adaptačných schopnostiach jedinca.
Význam a účinky trestu v behaviorálnej terapii
Trest slúži na zníženie frekvencie nežiaducich druhov správania. Má schopnosť pôsobiť relatívne rýchlo, avšak jeho účinky bývajú často dočasné. Mechanizmus trestu nezahŕňa učenie vhodných alternatív, ale skôr odúča konkrétne reakcie.
Podrobnejší pohľad na typologický prístup k osobnosti
Typologický prístup rozlišuje osobnostné typy na základe kombinácie troch základných charakteristík:
– sangvinik – silný nervový systém, vysoká pohyblivosť a vyrovnanosť;
– cholerik – silný a pohyblivý nervový systém, no nevýrovnaný;
– melancholik – slabý nervový systém a nevýrovnanosť;
– flegmatik – silný nervový systém, nízka pohyblivosť a vyrovnanosť.
Typy pozitívneho posilnenia v psychologickej praxi
Typy pozitívneho posilnenia delíme na:
– verbálne, napríklad pochvala alebo slovné uznanie;
– neverbálne, medzi ktoré patrí napríklad materiálna odmena či mzda. Tento typ posilnenia výrazne zvyšuje pravdepodobnosť opakovania žiaduceho správania a motivuje jednotlivcov k lepším výkonům.
