Jomariho okno – model sebapoznania a komunikácie
Jomariho okno je psychologická technika, ktorá objasňuje rozdelenie poznania o sebe samom a o svojom správaní do štyroch oblastí. Tieto oblasti reprezentujú úrovne vedomia a nevedomia, pričom každá z nich má vplyv na medziľudskú komunikáciu a osobný rozvoj. Tento model pomáha lepšie pochopiť, aké informácie o nás sú známe sebe aj druhým, čo môže viesť k zlepšeniu interpersonálnych vzťahov.
- Otvorená oblasť – sú to informácie, ktoré sú známe nám aj ostatným (napríklad naše správanie, pocity, skúsenosti).
- Skrytá oblasť – informácie, ktoré si udržiavame v súkromí a druhí o nich nevedia (napríklad osobné tajomstvá).
- Slepá oblasť – aspekty nášho správania alebo charakteru, ktoré nie sme schopní vnímať sami, ale sú zjavné iným.
- Neznáma oblasť – obsahuje pre nás i pre druhých nepoznané aspekty, ktoré môžu byť objavené len pri nových skúsenostiach alebo terapii.
Kapacita krátkodobej pamäte a jej význam
Kapacita krátkodobej (KD) pamäte je obmedzená na približne 7 ± 2 jednotiek informácií, čo znamená, že ľudský mozog dokáže naraz spracovať a zapamätať si približne 5 až 9 položiek. Tento rozsah sa často uvádza v psychológii ako Millerovo číslo a predstavuje hranicu efektívneho spracovania informácií. V kontexte poznávacích procesov je tejto informačnej kapacite priradená aj časová dimenzia, pričom krátkodobá pamäť uchováva informácie len na niekoľko sekúnd až minút.
Komplexnosť prostredia a vplyv na správanie
Komplexnosť prostredia predstavuje dynamickú interakciu medzi vonkajšími podnetmi a vnútornými osobnostnými premennými jedinca. Správanie človeka nie je determinované len prostredím alebo osobnými vlastnosťami izolovane, ale výsledkom ich vzájomnej interakcie. Táto princíp dôležitej komplexnosti umožňuje lepšie pochopenie adaptívnych reakcií jedinca na rôzne podnety v sociálnom či fyzickom prostredí.
Komunikačné faktory ovplyvňujúce presvedčovanie
Komunikátorské činitele ovplyvňovania zohrávajú významnú úlohu v procese presviedčania a formovania názorov druhých. Medzi najvýznamnejšie faktory patria:
- Atraktivita vzhľadu – vizuálny dojem osoby môže zvyšovať jej presvedčovaciu schopnosť.
- Socializovanosť – pokojné a prívetivé správanie zvyšuje dôveru a ochotu prispôsobiť sa.
- Expertnosť – vnímanie osoby ako znalca alebo odborníka posilňuje dôveru v jej tvrdenia.
- Podobnosť – ľudia majú tendenciu obľubovať a dôverovať tým, ktorí sú im podobní v záujmoch či hodnotách.
Kritériá sociálnych skupín a ich význam
Kritérium sociálnych skupín predstavuje súbor noriem, hodnôt a pravidiel, ktoré určujú, kto je členom danej skupiny a kto nie. Tieto kritériá zahŕňajú spoločenské správanie, zdieľané záujmy a spoločné ciele. Analýza týchto kritérií je základom sociálnej psychológie pre pochopenie začlenenia a vyčlenenia v spoločnosti.
Konflikt priblíženie – vyhnutie a jeho psychologický význam
Konflikt priblíženie – vyhnutie je štádium, v ktorom jedinec čelí súčasne pozitívnej a negatívnej sile týkajúcej sa jedného cieľa. Tento typ konfliktu vzniká, keď sa dosiahnutie určitého cieľa spája s potenciálnymi problémami alebo nepríjemnosťami, ktoré môžu byť natoľko závažné, že ich vyhnutie sa má prednosť pred samotným dosiahnutím cieľa. Výsledkom je vnútorný rozpor medzi snahou o uspokojenie potreby a strachom z negatívnych dôsledkov.
Konflikt priblíženie – priblíženie
Konflikt priblíženie – priblíženie sa vyskytuje, keď jedinec stojí pred dvoma pozitívnymi alternatívami alebo cieľmi, ktoré sú rovnako atraktívne, ale vyžadujú si rozhodnutie len pre jednu z nich. Tento konflikt je spojený s dilemou a potrebuje rozhodovanie, ktoré môže byť sprevádzané úzkosťou a neistotou.
Konformita – prispôsobenie vnútorných presvedčení
Konformita predstavuje proces prispôsobenia správania a často aj vnútorných presvedčení a postojov tlaku spoločnosti alebo skupiny. Ide o fenomén, kde jedinec mení svoje názory alebo činy v súlade s očakávaniami ostatných, aby si zabezpečil prijatie, vyhol sa konflitku alebo zosúladil sa s normami skupiny.
Konsolidácia v procese učenia a pamäti
Konsolidácia je kľúčový proces v oblasti učenia a pamäti, ktorý zahŕňa stabilizáciu, upevnenie a organizovanie získaných informácií v mozgu. Tento proces často vyžaduje odpočinok či opakovanie, vďaka čomu sa najmä krátkodobé spomienky menia na trvalejšie uchovávané poznatky.
Konštantné posilnenie v behaviorálnej psychológii
Konštantné posilnenie je forma behaviorálneho tréningu, kde posilňovanie prebieha pravidelne v dávkach a v určitých časových intervaloch. Týmto spôsobom sa zvyšuje pravdepodobnosť opakovania žiadaného správania a posilňuje sa spojenie medzi podnetom a reakciou.
Krátkodobá pamäť a pracovná pamäť – rozdiely a funkcie
Krátkodobá pamäť, často označovaná aj ako pracovná pamäť, zohráva rozhodujúcu úlohu pri dočasnom uchovávaní a spracovaní momentálne potrebných informácií. Jej kapacita je obmedzená na približne 7 ± 2 jednotiek a uchováva informácie chronologicky počas krátkeho časového úseku. Na rozdiel od senzorickej pamäte dokáže pracovná pamäť aj spracovať význam a kontext uchovávaných dát.
Kretschmerova teória typov osobnosti podľa telesnej konštitúcie
Kretschmer bol významný nemecký psychiater, ktorý navrhol teóriu, podľa ktorej je možné odhadnúť druh osobnosti jedinca na základe telesnej konštitúcie. Rozdelil ľudí do niekoľkých typov:
- Piknici (cyklotým) – spoločenskí a veselí jedinci so sklonom k robustnejšiemu telu.
- Astenici (schyzotým) – skôr utiahnutí, štíhli a citliví jedinci, ktorí bývajú nespoločenskí a viac introvertní.
Táto typológia je významná v psychológii osobnosti a psychiatrickej diagnostike.
Kritériá zdravia v psychológii
Kritérium zdravia nemá jednoznačne stanovený rámec, pretože hranice medzi duševným zdravím a chorobou sú často neostré. Existujú však rôzne prístupy k jeho definovaniu:
- Štatistické hodnotenie – duševná choroba je definovaná ako správanie alebo myšlienky, ktoré sa vymykajú priemeru populácie a sú považované za nenormálne.
- Adaptivita – schopnosť prispôsobiť sa životným situáciám, pričom zdravý jedinec je vnímaný ako adaptívny a chorý ako neprispôsobivý.
- Vnútorný pocit pohody – subjektívna skúsenosť duševnej harmónie a spokojnosti.
Význam tohto kritéria sa odráža v klinickej diagnostike a psychoterapii.
Krivka zabúdania – dynamika straty pamäte
Krivka zabúdania popisuje rýchlosť straty informácií z pamäti po ich prvotnom zapamätaní. Najväčší pokles schopnosti spomenúť si nastáva krátko po uložených informáciách, pričom s postupom času sa miera zabúdania spomaľuje. Tento fenomén je dôležitý pre efektívne metódy učenia a opakovania.
Kryštalická pamäť a jej vzťah k inteligencii
Kryštalická pamäť predstavuje súbor vedomostí a skúseností, ktoré jedinec získal počas života. Je úzko prepojená s inteligenciou a vyžaduje si jej rozvinutie na príslušnej úrovni. Na rozdiel od fluidnej inteligencie, ktorá zahŕňa riešenie nových problémov, kryštalická pamäť spočíva v používaní naučených informácií a poznatkov.
