Strategický manažment – sociologický a racionalistický prístup
Igor Ansoff, považovaný za otca strategického manažmentu, charakterizuje strategický manažment ako neustály proces prehodnocovania stratégie a posúvania jej horizontu na princípe kĺzavého plánovania. Tento prístup predstavuje opak statického prístupu k tvorbe a realizácii stratégie, pričom zdôrazňuje adaptabilitu a flexibilitu firmy v rýchlo sa meniacom prostredí.
Sociologický prístup k tvorbe stratégie
Sociologický prístup predstavuje spontánny a intuitívny spôsob tvorby stratégie, ktorý sa výrazne líši od formalizovaných modelov strategického plánovania. Tento prístup kladie dôraz na empíriu a prax, pričom stratégia často nie je zachytená písomne, ale vzniká prirodzene z reakcií na aktuálne situácie.
Charakteristika sociologického prístupu
- Proces tvorby stratégie nie je formalizovaný ani plánovaný, vychádza zo skúseností a empirických poznatkov.
- Stratégia je zvyčajne spontánna, neexistuje vo forme formálneho dokumentu.
- Firmy reagujú pružne a dôvtipne na nové, neočakávané udalosti.
- Prístup poskytuje priestor pre iracionálne úvahy, túžby a želania manažérov.
- Strategický rozvoj je často podmienený vonkajšími udalosťami a okolnosťami.
- Manažéri často nemajú k dispozícii konkrétne techniky, nástroje ani metodiky plánovania.
- Hoci strategický rozvoj zahŕňa riadenie cieľov a procesov, umožňuje aj spontánne vznikajúce stratégie, najmä keď orientácia na cieľové riadenie neprináša uspokojivé výsledky.
Hlavným predstaviteľom tohto prístupu je Henry Mintzberg, ktorý zdôrazňuje, že významná časť strategického vývoja firmy vyplýva práve z pružnej stratégie spontánne vznikajúcej v rámci organizácie.
Racionalistický prístup k tvorbe stratégie
Naopak, racionalistický prístup chápe stratégiu ako plánovaný a systematický proces. Je charakterizovaný formalizáciou a dokumentovaním stratégie na základe detailnej analýzy a prognóz externého a interného prostredia.
Hlavné vlastnosti racionalistického prístupu
- Proces tvorby stratégie je formalizovaný, stratégia je vypracovaná písomne a nie je len konceptuálna.
- Opiera sa o dôkladné analýzy a prognózy vonkajšieho aj vnútorného prostredia podniku.
- Intenzívne využíva kvantitatívne metódy a štatistické nástroje.
- Strategický proces je iteratívny, dôležité je jeho neustále zdokonaľovanie a prispôsobovanie.
- Východiskom je definovanie poslania podniku a základných cieľov.
- Na základe týchto východísk sa vypracovávajú variantné stratégie, ktoré sa vyhodnocujú podľa príležitostí a hrozieb z vonkajšieho prostredia a silných a slabých stránok z interného prostredia.
- Racionálna analýza prevláda nad intuícou a nádejou.
Medzi hlavných predstaviteľov racionalistického prístupu patria Igor Ansoff a Michael Porter, ktorí vyzdvihujú systematické a štruktúrované plánovanie vychádzajúce z predpokladu racionálneho konania ľudí. Tento prístup má takmer mechanický charakter, dôraz je kladený na metodiku a logiku pri rozhodovaní.
Úrovne strategického riadenia
Strategické riadenie v organizáciách možno rozdeliť do troch základných úrovní podľa rozsahu a povahy rozhodnutí, ktoré sa na nich prijímajú.
Korporatívna (podniková) stratégia
Táto stratégia sa formuluje na najvyššej riadiacej úrovni a zaoberá sa celkovou orientáciou podniku, jeho poslaním a optimálnou štruktúrou portfólia podnikaní. Jej úlohou je riadenie portfólia podnikateľských aktivít s ohľadom na maximalizáciu hodnoty podniku.
Hlavné úlohy korporátnej stratégie:
- Rozhodovanie o alokácii kapitálových investícií do existujúcich podnikateľských aktivít.
- Posúdenie možnosti redukcie investícií alebo ukončenia málo výnosných alebo strategicky nevýhodných činností.
- Rozširovanie portfólia o nové podnikateľské oblasti a vybudovanie pozícií v atraktívnych odvetviach.
- Posilňovanie konkurenčných pozícií a ziskovosti existujúcich podnikov.
- Vytváranie a udržiavanie konkurenčných výhod na úrovni celého podniku.
- Rozhodovanie o type a rozsahu diverzifikácie podniku.
Podnikateľská (business) stratégia
Táto stratégia sa zameriava na konkrétnu podnikateľskú jednotku a rieši spôsob dosiahnutia a udržania dlhodobej konkurenčnej pozície na trhu. Funguje relatívne nezávisle od korporátnej riadiacej úrovne.
Úlohy podnikateľskej stratégie:
- Reakcie na dynamiku odvetvia, ekonomické zmeny či zmeny vládnej politiky.
- Definovanie opatrení a prístupov vedúcich k trvalo udržateľnej konkurenčnej výhode.
- Koordinácia strategických iniciatív jednotlivých funkčných útvarov.
- Riešenie špecifických problémov, ktoré sú typické pre danú podnikateľskú jednotku.
Podnikateľská stratégia zahŕňa aj konkurenčnú stratégiu, ktorá sa sústreďuje na konkurenčné metódy a techniky vrátane ofenzívnych opatrení na zisk konkurenčnej výhody a defenzívnych opatrení na jej ochranu. Zatiaľ čo business stratégia zohľadňuje aj faktory mimo odvetvia, konkurenčná stratégia je zameraná najmä na vnútorné odvetvové podmienky.
Funkčné stratégie
Funkčné stratégie riešia rozvoj jednotlivých funkčných oblastí podniku, ako sú marketing, výroba, výskum a vývoj, financie či ľudské zdroje. Ich primárnou úlohou je podporovať podnikateľskú stratégiu a zabezpečiť, aby jednotlivé útvary efektívne prispievali k dosahovaniu celkových strategických cieľov.
Hlavné ciele funkčných stratégií:
- Navrhnúť metódy a cesty na splnenie cieľov v jednotlivých funkčných oblastiach.
- Koordinovať aktivity tak, aby podporovali a zosilňovali podnikateľskú stratégiu.
Medzi funkčnými stratégiami má zvláštne postavenie marketingová stratégia, ktorá je najdôležitejšou oblasťou pre získavanie a udržanie konkurenčnej pozície na trhu.
