Európa je považovaná za kolísku významných integračných zoskupení, ktoré formovali nielen jej politickú krajinu, ale aj ekonomickú stabilitu. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 došlo k výrazným zmenám v strednej a východnej Európe, kde vznikli socialistické štáty pod silným vplyvom Sovietskeho zväzu. Naopak, západná Európa sa začala spamätávať z vojnových škôd s podporou Spojených štátov amerických prostredníctvom Marshallovho plánu, ktorý však socialistické štáty odmietli pod tlakom ZSSR.
Vznik a význam Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP)
V roku 1949 založil Sovietsky zväz spolu s Rumunskom a ďalšími krajinami východnej Európy Radu vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), ktorá združovala štáty ako Bulharsko, Poľsko, Československo, Maďarsko, neskôr aj Albánsko, východné Nemecko, Mongolsko, a dokonca aj krajiny ako Kuba a Vietnam. Hlavným cieľom RVHP bolo koordinovať plánované hospodárske aktivity členských štátov, ktoré sa riadili centrálnym hospodárskym plánovaním.
Táto organizácia sa postupne sústreďovala na priemyselné odvetvia náročné na suroviny a energiu, predovšetkým výrobu v oblasti čiernej metalurgie, ťažkého strojárstva a zbrojárstva. Prechod z prevažne agrárnych ekonomík na plánovanú industrializáciu vytváral silnú závislosť na zdrojoch zo Sovietskeho zväzu, čo sa stalo jedným z faktorov politickej a hospodárskej krízy v regióne.
Reformy ako glasnosť a perestrojka sa snažili túto krízu zmierniť, avšak ich dôsledkom bol ešte väčší tlak na zmeny. Po zmenách politických pomerov na konci 80. rokov 20. storočia členské štáty RVHP ukončili spoluprácu založenú na komunistických princípoch a Rada vzájomnej hospodárskej pomoci prestala existovať v roku 1990.
Vznik európskych integračných štruktúr
Montánna únia a zárodky budúcej Európskej únie
Najstarším predchodcom dnešnej Európskej únie je Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, známe ako Montánna únia. Zmluva o jeho vzniku bola ratifikovaná v roku 1952 a jej hlavným cieľom bolo zosúladiť ťažobný a hutnícky priemysel členských štátov. Táto úzka spolupráca položila základ pre vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v roku 1957, ktoré si ako hlavnú úlohu stanovilo vytvorenie spoločného trhu.
Rímske zmluvy, predstavujúce zakladajúci dokument EHS, zároveň položili základy pre Európske spoločenstvo pre atómovú energiu – Euroatom, ktoré malo za úlohu koordinovať využívanie atómovej energie pre mierové účely.
Jean Monnet a koncepcia európskej integrácie
Významnou postavou pri zrode európskej integrácie bol Jean Monnet, ktorý vypracoval plán na vznik organizácie spravujúcej francúzske a nemecké zdroje uhlia a ocele. Francúzska vláda prijala tento koncept, aj keď jeho samotného fungovanie neskôr kritizoval a rezignoval na všetky svoje funkcie, čím upozornil na potrebu ďalšieho vývoja integračných mechanizmov.
Vznik Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO)
V roku 1960, na iniciatívu Veľkej Británie, vzniklo Európske združenie voľného obchodu (EZVO), ktoré bolo založené siedmimi štátmi – Veľkou Britániou, Dánskom, Nórskom, Portugalskom, Rakúskom, Švédskom a Švajčiarskom. Neskôr sa pridali aj ďalší členovia ako Fínsko, Island, Lichtenštajnsko a Írsko.
Na rozdiel od EHS však EZVO nevytváralo takú kompaktnú ekonomickú integráciu, jeho členské štáty mali rozdielnu úroveň hospodárskeho rozvoja a problémy s dosahovaním spoločných politík, čo spôsobovalo časté organizačné krízy.
Spolupráca v rámci európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)
Napriek rozdielnym úrovniam integrácie spolupracujú členské štáty EZVO a Európskej únie aj dnes v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Tento priestor umožňuje využívať výhody spoločného trhu, vrátane voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily, čím zabezpečuje ekonomickú spoluprácu naprieč Európou bez úplnej politickej integrácie.
Reorganizácia európskych integračných inštitúcií
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia prebehla významná reorganizácia hlavných inštitúcií Európskeho spoločenstva. Montánna únia, EHS a Euroatom zjednotili svoju exekutívu do jednej inštitúcie pod názvom Európske spoločenstvo (ES), čím sa zjednodušila správa a posilnila integrácia.
Do ES mohli vstúpiť štáty, ktoré splnili základné kritériá zahŕňajúce trhové hospodárstvo, pluralitné riadenie štátu so stabilnou demokratickou vládou, dodržiavanie ľudských práv a slobôd, ako aj ekonomickú a politickú stabilitu. Významným krokom bola v júli 1968 platnosť dohody o colnej únii a rozšírenie ES v roku 1973 o Veľkú Britániu, Írsko a Dánsko.
Vznik Európskeho menového systému (EMS) a kroky k politickej únii
V roku 1979 bol vytvorený Európsky menový systém (EMS), ktorý zabezpečil koordináciu menovej politiky medzi členskými štátmi ES. Základom EMS bola európska menová jednotka ECU, jednotný mechanizmus zmenných kurzov, bankových intervencií, ako aj mechanizmus poskytovania úverov a finančných transferov.
V oblasti politickej integrácie sa začali formovať spoločné politiky vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, občianstva Európskej únie, ako aj spoločnej politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Významnejšiu rolu začal zohrávať tiež Európsky parlament, ktorý získal väčší vplyv na prijímanie rozhodnutí a demokratickú legitimitu spoločenstva.
